Na úvod troška histórie – moje začiatky
Až kam mi pamäť siaha zisťujem, že som mal prehnane dobrý vzťah k prírode a všetkému živému. Vyrastal som v Prievidzi a ako malý chlapec som domov nosil živočíchy rôzneho druhu, mamka ich ani nestíhala z mojej izby „odstraňovať“. Keď vrabce, rybky, mloky, žaby, jašterice, užovky a inú háveď vystriedali netopiere a svrčky, rodičia usúdili, že asi sa fakt potrebujem o dačo starať a tak mi na moje naliehanie zaobstarali sučku jaggteriéra a dovolili kúpiť na výstave párik anduliek. Keď sa mi po dvoch mesiacoch podarilo odchovať v detskej izbe prvé mláďatko andulky, prepadol som naplno chovateľstvu a začalo sa moje obdobie chovu anduliek a iných papagájov . Otca som zase cez túto spomínanú sučku priviedol k chovu jaggteriérov ( nemeckých poľovných teriérov), keď ako poľovník zistil akým sú prínosom pri love zveri a upísal sa ich chovu. Dodnes patria potomkovia jeho línie k tomu najlepšiemu čo sa na Slovensku vychovalo. Ja asi ako 12 ročný chlapec som celú pivnicu v paneláku prerobil na chovnú farmu a aj sa mi na môj vek veľmi dobre darilo. Až keď mi zlodeji cez pivničné okno vykradli všetky moje miláčiky, začal som s priateľom z detstva chovať u jeho babky poštové holuby. Prvé holuby som vtedy dostal od pána Ľ.Kolibku z Novák, ktorý bol v tom čase špičkovým chovateľom v OZ Prievidza a holubom sa venuje dodnes. Medzi darovanými bol aj krásny biely albín s topoľčiansky krúžkom, ktorý k nemu zaletel ako mláďatko. A práve tento biely holúbok, ktorý sa stal výborným pretekárom sa stal aj základom môjho veľmi pozitívneho vzťahu k rýchlym športovým poštovým holubom. Priateľ mal skôr vzťah k štandardom, ktorý bol vtedy na výslní, ja som už vtedy ale uprednostňoval rýchlosť a športové holuby schopné víťaziť v pretekoch. Holuby som choval spolu s priateľom asi do 15-16 rokov – potom prišlo štúdium na gymnáziu a VŠ a napĺňanie iných športových ambícií (cyklistika a automobilové súťaže). K holubom som sa vrátil až po dlhých 16 rokoch, to som už býval v Poprade a priateľ Ivan Greš mi ponúkol možnosť chovať moje vysnívané poštové holuby u neho na povale hospodárskej budovy- pri kruhovom objazde v centre Popradu. To bolo v roku 1995 a odvtedy sa vlastne datuje môj nový začiatok chovu. Nenechal som nič na náhodu a prvé holuby som si priniesol od špičkových chovateľov tej doby – bratov Časnochových zo Skalitého (pôvod G.Raška –Krijn van Den Berg), Jozefa Saba z Michaloviec a Imricha Degra z Prešova z ich osvedčených línií. Boli to z pohľadu mojich dnešných skúseností vynikajúce holuby, ktoré som ale vďaka svojim malým skúsenosťiam dokázal v krátkom čase v drtivej väčšine postrácať. Ja som bol vždy skôr taký samorast a mnohé veci, ktoré som sa o holuboch naučil som získal z vlastných skúsenosti a vlastných chýb. Dnešní mladí chovatelia to už majú čo sa týka prístupu k informáciám neporovnateľne lepšie, ale aj tak potrebujú pomôcť a poradiť . Preto sa aj ja snažím novým mladým chovateľom vychádzať v ústrety a pomôcť im či už radou , alebo ak o to stoja aj chovným materiálom.
Základ dnešného chovu
Základ celého môjho chovu sú v podstate holuby Krijn van Den Berg (P+P.Časnocha, Raška, Czutkay) . Zrejme som bol pod Tatrami jeden z prvých, ktorí holuby KVDB do týchto podmienok v takom množstve priniesol a zostal im aj po celý ten čas verný . Dvakrát mi tchor resp.kuna zničili podstatnú časť chovu, ale zostal som bergovskej línii verný až doteraz .Tvoria základ môjho chovu a celý ten čas som sa snažil k týmto pekným, temperamentným a nebojácnym holúbkom s krásnymi očami nájsť do kríženia inú líniu holubov, ktoré by ich trochu pritvrdili a zlepšili hlavne ich operenie. Celých tých 15 rokov som skúšal rôzne kmene a línie, stálo ma to veľa času i finančných prostriedkov, ale dnes môžem povedať, že v našich ťažkých podtatranských podmienkach do Bergov zrejme nepasuje lepšie nič iné než holuby p. Klinkhammera (Janssen-Meulemanns), ktoré k nám importovali žilinský chovatelia Vladimír Laš a František Gaško. Prvé klinkhammerské holuby som doniesol v roku 2004 od špičkového chovateľa a priateľa Štefana Šutého z Brodna. Je zaujímavé, že sa mi ale ujali len holúbky, v ktorých sa nachádzala prímes tvrdšej Fabry krvi pôvodom z jeho 840-ky resp. jej dcéry 1008-ky – víťazky CV v kategórii DT. Možno je to spôsobené práve našimi tvrdšími tatranskými podmienkami, keď naše holuby hlavne pri prvých závodoch letia v ťažkých klimatických podmienkach. Štefanove holuby sa vyznačujú prítulnosťou a inteligenciou, vynikajúcim vzťahom k hniezdu a chovateľovi. Sú omnoho kľudnejšie ako temperamentné, bojovné a v niektorých líniách plaché Bergy, ale vo vzájomnej kombinácii dávajú presne také holuby, aké si ja predstavujem . Zatiaľ ich nasadzujem iba na trate do 550 km, ale verím že dokážu špičkovo zaletieť aj 700-ky. Na tieto trate ich ale vzhľadom k môjim obmedzeným možnostiam priestorov k chovu nenasadzujem a špecializujem sa len na preteky krátkych a stredných tratí. V tomto roku presuniem aj môjho posledného dlhotraťového pretekára SK-05-02210-1133 – 2.ESO KDTVR 2009 holuba pôvodom Fabry-Klinkhammer (vnuk 1008 –ky) do chovu k priateľovi Palimu Časnochovi do Skalitého, ktorý sa špecializuje už len na preteky na dlhých tratiach.
Chovné holuby
Chovným číslom No.1 je u mňa môj vlastný odchovanec, krásny modrý holub pôvodu KVDBxJanssen, 1.ESO OZ Poprad r.2001: SK-99-22-1969. Jeho osud je ozaj zaujímavý a preto ho bližšie opíšem. Vznikol z párenia osvedčenej časnochovskej línie „Špica 484“ (6×1.cena, historicky prví víťaz Letu Zdar ST 1992 s koeficientom 300,00) na janssenskú holubičku od Jožka Krišandu (viacnásobný majster OZ PP). Otca mi chytil dravec pri tréningu okolo holubníka, holubička sa stratila pri prvých pretekoch jej kariéry.Jedinému bratovi som nechtiac privrel hlavu do krmítka (odvtedy vyrábam všetky krmítka s priestorom pre vyprostenie hlavičky holuba).Keďže bol z tohto párenia jediný a nezaprie v sebe bergovskú temperamentnú krv, ako nespratného ročiaka som ho kvôli dolámaným letkám v krídlach z mnohých bitiek na holubníku vôbec nenasadzoval. Začal rovno lietať ako dvojročný a všetky 300-ky na ktoré som ho nasadil mi špičkovo umiestnil a získal titul 1.ESO OZ. Na CV sa síce nedostal, ale bol to do tých čias jeden z mojich najrýchlejších holubov. Aj z nácvikov z Ružomberku (80 km) dokázal prilietať s niekoľkosekundovým náskokom . Práve táto vlastnosť drať sa neustál do špice sa mu stala osudnou, nakoľko z prvého závodu nasledujúceho roku prišiel roztrhaný od dravca s dolámanou pravou nohou. Ale prišiel a to bola u neho práve tá cenená vlastnosť, ktorú nesmierne u tohto závodníka obdivujem. Ten rok som ho už nasadil po vyliečení len na jedinú KT ku koncu sezóny – priletel opäť prví s náskokom pred mojimi ostatnými holubami… O rok nato sa história opakovala, prví pretek a moje ESO priletelo na holubník zranený od dravca a so zlomenými oboma nohami. Zo strechy som ho musel zniesť, bol vôbec zázrak že to dokázal. Takmer mesiac som sa o neho staral, ležal zavesený v špeciálnych popruhoch a dnes len hmatom zistíte, že mal taký pohnutý osud. V roku 2004 som ho už zaradil do chovu a dal som mu moju najlepšiu chovnú Fabry holubicu od J.Saba (matku 05-1133), ale až v roku 2005 sa tento samček ukázal ako chovné Eso, keď odchoval s holubicou Š.Šutého (SK-05-01502-582) mojho ďalšieho výborného holuba 05-02210-1138 –účastníka CV za OZ Poprad. Odvtedy každoročne tento modrý holúbok s nezvyčajným bergovským chovným okom splodí výborné chovné resp. závodné holuby. Dôkazom toho sú moje doteraz najlepšie umiestnené holuby na CV : 07-02210-598 (syn – 3.ESO CV Šport A 2009) a 08-02210-1117 (vnuk -1.ESO ročných SR 2009). Že ide o skutočne rýchlu líniu potvrdzuje i ďalšia generácia -ročník 2009, kedy v pretekoch mladých holubov dve dcéry tohto páru získali 2×1.cenu v OZ Kežmarok, samčeky z tohto páru som už na preteky mladých nenasadzoval. Veľa z nich som však doteraz stratil pri preletoch okolo holubníka , lebo je to línia ktorá veľmi rada lieta a niekedy na túto svoju vlastnosť doplatia vďaka sokolom, o ktoré u nás nie je núdza. Momentálne mám v chove celkovo 10 párov holubov, čo je na moje podmienky velmi veľké číslo! Oproti minulému roku som zvýšil počet chovných holubov dvojnásobne, ale tento stav je prechodný, po sezóne 2010 sa opäť vrátim k pôvodným 5-tim chovným páram a polovicu chovného oddelenia sa pokúsim prenechať iným chovateľom. Tento a minulý rok som to s chovným materiálom trochu prehnal, ale nechcem zaspať na vavrínoch a pri takej konkurencii, akú predstavuje OZ Kežmarok sa to ani nevypláca. Drtivú časť chovného oddelenia tvoria dcéry, synovia a vnuci môjho ESA. V podstate túto moju vlastnú základnú krv osviežujem o iné rýchle línie. Zainvestoval som do rozšírenia klinkhammerskej línie (Šutého vnučka Majtánikovej 618-ky a súčasne vkrevnená vnučka Šutého 100-ky, Lašova vnučka 269-ky). Od Lašovcov som si zabezpečil aj syna, dcéru a vnučku osvedčenej meulemanskej holubice J.Dubského 96-CZ- 12100, ktorá podľa mojej mienky dodala týmto holubom ešte viac rýchlosti a možno ju vidieť v rodokmeni mnohých špičkových klinkhammerských holubov posledného obdobia. Z iných prírastkov spomeniem dcéru Pharlepa od Ing. Krajčíka z OZ Senica (2 x víťaz CV), dcéru Mr.Paco od vynikajúceho špecialistu na janssenskú krv p.Pavla Rodra (2x víťaz CV, otec a dedo veľmi rýchlych holubov). Väčšinou sa snažím získať dcéry výnimočných holubov ktoré sa uplatnili v našich podmienkach, kedže lietam s vdovcami, samčeky do chovu dávam poväčšine z vlastných odchovov. Výnimku tvoria holuby, ktoré ma niečím oslovia, nie vždy je to rovnaké – proste cítim že: „to je ON“ :-). Tak som kúpil samčeka 99-25-6901 od Štefana Nižníka z jeho línie KVDB x Janssen – moje No.2 – jeho potomstvo je už zapracované v mojich pretekároch a získava už aj prvé ceny. V tomto roku to bol napríklad holub od Ľ.Valíčka na výstave majstrov v Tornali z jeho línie Verstraete (Cadillac,UNO) x Janssen (Jonge Merckx). Môj známy Dalibor Duľa mi raz úsmevne ukazoval pri spoločnej prehliadke Rodrovych holubov, ako rád cíti v ruke chvenie krídel rýchlych línií holubov – že potom sa mu aj peńaženka trasie v pulze tohto chvenia :-). Bergovské holuby u mňa sú práve týmto charakteristické a aby som odhalil aj moju slabosť: pre mňa zase platí, že keď vidím v rodokmeni „Jonge Merckx“ tiež mám bližšie ku peňaženke ako pri iných janssenských líniách. Verím, že aj tento krásny samček výborne „zapasuje“ do mojej línie holubov, verím mu a má nato všetky predpoklady. Niekedy je dobré ak máte k vybraným chovným holubom aj viac dôvery, lebo možno je problém vo výbere jeho partnera tzn. vo Vás a nie v holubovi samotnom. Keby som k môjmu ESU vďaka jeho odchovom v rokoch 2000 až 2004 nemal dôveru, asi by som sa odnes trápil a hladal aj naďalej to vhodné „orechové“! Ďalším chovným výnimočným holubom je čistý KVDB – „Slepý“ -syn posledného chovného Rašku u bratov Časnochových. Pri drezúre, ktorú Peter Časnocha na holubníku praktizoval nešťasnou náhodou prišiel o oko a zostal v chovnom holubníku. Dnes môžem povedať našťastie, pretože tento holub je mojim No.3 a jeho potomkovia a potomkovia jeho bratov dodávajú mojej línii charakteristickú „tvrdšiu“ stavbu tela. Tento holúbok je najútlejší z mojich chovných ale aj napriek svojmu “očnému” handicapu bez problémov svojou výbojnosťou a odvahou vypráši z vlastného búdnika celé chovné oddelenie. Mal som ešte jeho brata 1021 s 1 x 1.cenou, ktorého som prepustil nádejnému mladému chovateľovi V.Korenkovi z Popradu. Ďalší závodne najúspešnejší brat 96-0003 s 4×1.cenou zrejme dožije u môjho priateľa P.Trembáča a podobne jeho dve dcéry u mňa v chove. Holubičky z tejto línie sú v chove aj u môjho priateľa Jožka Krišandu spolu s dcérou ESA a ďalšími klinkhammerskými holubami. Skúšam v chove ešte ďalšie holuby, zámerne ich ale nespomínam pretože zatiaľ čakám na výsledky ich potomstva, ktoré sa ale budú musieť ukázať už ako ročiaci.
Holubník
Moje chovateľské zariadenie predstavil chovateľskej verejnosti môj priateľ RNDr.Daniel Dudzik v reportáži „Holubník v garáži“ v časopise Poštový holub č.4/2008. Jej zoskenovanú podobu ponúkam v časti články. Bývam v bytovke na sídlisku Juh v Poprade a holuby od roku 2006 chovám v radovej garáži, ktorú mám asi 2,5 km od svojho bydliska. Svoj pôvodný chov chovaný v pôvodnom holubníku v Poprade som kvôli nedostatku miesta i času extrémne zredukoval na polovičný stav . Rozhodol som sa špecializovať na preteky do 550 km, rozlúčil som sa s dlhotraťovými holubami napriek tomu, že si myslím (a mám to odskúšané), že lietať dlhé trate je na prípravu podstatne jednoduchšie ako lietať šprinty. Toto rozhodnutie ovplyvnila hlavne časová náročnosť pretekov na dlhých tratiach a fakt že spravidla prvé holuby z preteku treba hlásiť po dolete, čo mi nevyhovuje nakoľko nie vždy sa mi podarí byť pri dolete mojich holubov. Dnes v garáži chovám 15 – 20 závodiacich vdovcov, rovnaký počet vdov a spomínaných 20 chovných holubov. Ku koncu roku 2010 sa opäť vrátim k pôvodným maximálne 10-tim chovným holubom a budem chovať maximálne 50 ks holubov tak ako doteraz. V garáži som si vytvoril tri oddelenia – pre mladé (36 ks), vdovce a pre chovné holuby. Ďalej mám samotky pre umiestnenie vdov. Do garáže sa holuby dostanú cez špeciálnu voliérku v streche garáže, cez ktorú je zabezpečené aj vetranie holubníka. Všetky oddelenia i búdniky sú na roštoch – nemám na holuby veľa času a aby som sa zbytočne nezdržoval čistením snažil som sa prácu s nimi si maximálne uľahčiť a tak vlastne čistím v závodnej sezóne raz týždenne pred návratom závodníkov zo závodu. Výnimkou je denná kontrola trusu vdovcov, ktorá veľa napovie o forme závodníkov. Razím heslo že nie je dôležitý počet chovaných holubov, ale ich kvalita, špecializácia na určitý typ tratí a hlavne starostlivosť o ne. Veľké množstvo chovaných holubov Vám skôr ublíži, ako Vám pomôže a určite z Vás dobrého chovateľa nespraví. Ja sa skôr radím k šlachtiteľom ako k závodníkom a keby som mal možnosť rozšírenia chovateľského zariadenia , určite by som závodné oddelenie zachoval a rozširoval oddelenie pre chov. Mnohé o holubníku napovedia aj snímky v galérii. Murovaná garáž je veľmi chladná a skutočne nie moc vhodná pre chov holubov, snáď jedinou jej výhodou je pomalší pokles teploty v nočných hodinách oproti drevenným holubníkom. Keďže ale nemám nič vhodnejšie, tento handicap sa snažím aspoň čiastočne eliminovať prihrievaním elektrickým ventilátorom v prípade príliš veľkých poklesov teplôt . Na konštatovanie používam konštatovacie zariadenie Atis – Benzing, čipujem už aj mladé holuby a ku gumičkám by som sa určite nevrátil. Na výstavách som si na základe nečipovaných superzávodníkov síce všimol, že tohto zmýšľania nie sú všetci moji kolegovia, ja to ale meniť nebudem a to aj napriek tomu že sa mi v roku 2009 viackrát stalo, že moje špičkové holuby z prvých pozícií vyradili práve ich vlastní súkmeňovci z holubníka.
Metódy pretekania
Holuby dávam do páru spravidla koncom februára, chcem mať holuby pripravené čo najlepšie už na prvom preteku, kedy je aj vďaka najväčšiemu počtu nasadzovaných holubov šanca na zisk výborných koeficientov. Párim spravidla naraz chovné i pretekové oddelenie. Podľa stavu počasia sa rozhodujem či nechám holuby opäť nasadnúť na druhé vajcia, alebo ich rozdelím už pred druhou znáškou . Vdovci potom dochovajú mladé sami a postupne prejdem na vdovský systém. Suché vdovstvo som zatiaľ neskúšal, pretože vždy do družstva zaraďujem aspoň sedem ročných vdovcov a od nich chcem nechať odchovať mladé vždy, pretože som presvedčený o tom že si odchovom mladých upevnia vzťah k svojmu búdniku a holubníku a potom lepšie závodia. Vdovy sú umiestnené v samostatných celách v priebehu celého týždňa. Výnimku som spravil v r.2009, kedy som sa prvý krát prihlásil do GM Letu Zdar a musel som zapojiť do pretekov aj dve prihlásené holubice. Vtedy som lietal totálnym vdovstvom, ale len prvých pár pretekov sezóny. Keď som zistil, že vdovy držia krok s vdovcami, ale ich zdržujú pri vlete do holubníka, prešiel som opäť na klasické vdovstvo a uvedené dve holubice som dával na závody priamo z cely. Holubice aj bez tréningu umiestňovali závody i keď žiadne špičkové ceny to neboli. V budúcnosti už tieto experimenty prevádzať nebudem a poletím len s vdovcami klasickým systémom. Samčeky sa v sezóne po prechode na vdovstvo stanú skutočnými „kamarátmi“ chovateľa, skrotnú a vidieť na nich že aj chovateľ samotný je jedným z rozhodujúcich momentov kvôli ktorým sa vdovec vracia na rodný holubník. Vdovy ukazujem pretekárom pred každým pretekom, výnimočne ich neukážem keď očakávam zlé daždivé počasie. Najväčšiu pozornosť venujem motivácii vdovca pred pretekom, považujem ju za rozhodujúcu pri šprintoch, niekedy mi nasadzovanie trvá aj dve hodiny – čakám vždy na vhodný moment kedy vdovca odoberiem od vdovy – ideálne je, keď si to vlastne vdovce ani neuvedomia a precitnú až v prepravnom košíku, tu ale musia byť umiestnené samostatne, pretože keď im „dôjde“ že už nie sú na hniezde s milovanou holubičkou stávajú sa agresívny a môžu si vzájomne ublížiť. Po príchode do nasadzovacieho strediska sa už ukľudnia, nájdu si v koši „svoje“miesto kde už len čakajú, kedy sa kôš otvorí a oni môžu vyraziť domov. Po prílete zo závodu ich nechávam s holubicou spolu v búdniku spravidla 10-40 minút, po ťažkom závode aj viac. Raz, výnimočne dva krát ich nechám spolu sj cez noc, hlavne ku koncu sezóny keď už pozorujem pokles „morálky“ vdovcov. Samce trénujem ráno pred odchodom do práce, lietajú sami s vyvesenou vlajkou, keď ale pozorujem že už sa im nechce lietať a naznačujú pristávanie vlajku stiahnem. Zatiaľ mám smolu v tom, že pri každom holubníku som mal vysoké budovy na ktoré sa vdovci môžu naučiť sadať a je potom velmi ťažké ich tomuto zlozvyku odnaučiť (tento raz mám 100 m od holubníka sýpku…) Preto ich do lietania nenútim a spolieham sa na prirodzený nábeh formy, kedy vdovce sami chcú lietať a predlžujú svoj let. Tréning spravidla trvá 15-60 minút. Po tejto dobe ich zavolám dnu a kŕmim v búdnikoch. Pokiaľ sa dá vyvážam resp. nechám si vyviezť vdovce na tréning aj v týždni, spravidla je to v prvej polovici sezóny vo štvrtok večer, keď je to vhodné aj v utorok. Ak vidím že toho ale majú dosť, nechám ich radšej odpočívať, výnimočne nechám unavené vdovce cez víkend aj doma.
Kŕmenie
Kŕmenie považujem za vysokú školu holubárenia. Svoje prvé a kvalitné holuby som odpísal práve kvôli svojej nevedomosti o kŕmení holubov. Na preteky chodili zle nakŕmené a to bol aj jeden z dôvodov prečo sa strácali. Pokiaľ ale máte líniu, ktorá žerie len toľko čo potrebuje – ste na tom ve1mi dobre. Potom aby ste už len vedeli čo im máte dať, koľko – to vyriešia za Vás :-). Takých línií je ale strašne málo a takéto holuby sú stále veľmi veľkou výnimkou a treba si ich vážiť. Denná dávka u mňa je 30-40 g individuálne do krmítka každému vdovcovi v búdniku.Spoločné kŕmenie do krmítka len v piatok večer pred závodom, aby som podporil ich apetít. Kŕmenie je každý deň iné, v začiatku týždňa diéta, potom doplnenie bielkovín a k záveru týždňa energetické krmivo.V piatok večer , deň pred nasadením na pretek majú vdovci plné krmítko a berú si na čo majú chuť. Po pol hodine krmítko odoberiem a keď ráno v sobotu ešte jedia s chuťou drobné semená a ryžu, viem že sú výborne pripravené na nedeľný pretek. Používal som krmivo p.Rosinca obohatené o nejaké lepšie prímesy od známeho poľského predajcu a chovateľa P.Mrowca.V podávanom krmive určite ešte mám rezervy, ale aspoň sa mám v čom zlepšovať…myslím si že podstatnejšie ako od koho, je dôležitejšie aké je krmivo po zdravotnej a nutričnej stránke! Z vitamínov a prísad som používal program f.AQUAMID a som s ním veľmi spokojný. V sezóne dávam holubom len prípravky na potlačenie trichomonády cca každé 2-3 týždne. Antibiotiká dávam len v prípade zistenia nejakého problému. Skôr sa venujem črevnej flóre podávaním probiotík,jogurtov a iných prírodných podporných prostriedkov. Glukóza, dextróza, lecitín, med, propolis, elektrolyty, zelené krmivo a čaje na dýchacie cesty sú moje hlavné zbrane na podporu výkonov.
Selekcia
Som zástancom tvrdej selekcie holubov už od mláďatiek. Vyraďujem mladé ktoré schudnú, alebo zaostávajú vo vývoji, alebo nezodpovedajú typu ktorý chcem chovať resp. sa mi nepáčia ich povahové vlastnosti. Kedysi som meral čas, za ktorý sa mláďatko po naklovaní dostalo z vajíčka, dnes to už nerobím .Mám overené, že mladé ktoré zaostávali vo vývoji prvých 25- 30 dní, už tento svoj handicap nedoženú, môžu byť aj výnimky ale ja sa na ne nespolieham. Mladé trénujem samostatne už pred pretekmi mladých, neraz som mal selekciu doriešenú už pred samotnými pretekmi mladých :-). Šetrím jedine osvedčené alebo nejako výnimočné mláďatká, ktorých súrodenci predtým ukázali svoju životaschopnosť a výkony. Mláďatká vyvážam na tréningy pri každej možnej príležitosti a aj z rozličných smerov a vzdialeností a to neraz aj po skončení pretekov mladých holubov.Holub ktorý má lietať, lieta podľa mňa už od mláďatka. Ročiaky nasadzujem celú sezónu na preteky do 400 km, očakávam od nich aspoň jedno umiestnenie v TOP 10 a 50% úspešnosť. Ak nepresvedčia, musia ísť až na 500km. Minulý rok som tak „odsúdil“ ročiaka 08-1107, a vrátil mi to 1.miestom v regióne :-). Ročiaky ale nenasadzujem na ťažké preteky, kde očakávam zlé počasie. Ak predpokladám nejaký „krvák“, radšej holuby nenasadím vôbec a počkám na ďalší závod, kde mi to určite vynahradia.. Mrzí ma každá strata závodníka, ja holuby na stratenie nenasadzujem, nasadzujem ich nato aby z preteku došli čo možno najrýchlejšie a s radosťou. Body za ktorými sa väčšina chovateľov bojujúca o majstra oblasti naháňa, mňa nezaujímajú a ozaj nestoja za stratu „kamaráta“. Výnimku som ochotný urobiť v prípade, že holubovi chýba posledný dobrý koeficient do nejakej súťažnej kategórie – vtedy viem zariskovať, ale holub je ozaj na ten rozhodujúci pretek pripravovaný. Dvojročné vdovce už musia lietať všetky trate do 550 km s tým, že im na základe ich daností vyberám vhodné trate v pretekovom pláne podľa toho, na akú súťažnú kategóriu som vdovca určil. V selekcii vdov ťahám zrejme za slabší koniec, v každom prípade ale ako mláďatká preletia celý môj tréningový program. Potom ich preberiem v ruke a zostávajú len tie najlepšie, spravidla sú to sestry osvedčených závodníkov, alebo holubice ktoré som si priniesol z iných holubníkov na skúšku do chovu. Selekciu chovných holubov robím asi tak, že pokiaľ nová posila ani po druhom zapárení nič neukáže, lúčim sa s ňou. Vyraďoval som už aj holuby, ktorým ozaj nič nechýbalo, ale keďže fakt nemám dosť miesta a ak chcem chov ďalej rozvíjať, nejaká selekcia musí byť – potom to robím len pocitovo. Mám v chove dva samce z r.1999 a pokiaľ budú vitálne zrejme tam ešte nejaký čas pobudnú. Holubice si ale nechávam maximálne do 10 roku aj to len velmi výnimočne. Dnes mám na holubníku najstaršiu holubicu z r.2004. Takmer som zabudol poznamenať, že som zástancom očnej teórie pri výbere chovných holubov. Už som spomínal, že som skôr samorast a tak aj rôzne teórie sa snažím overovať na vlastnej koži a vlastnom holubníku. Tak som si aj po oboznámení s očnou teóriou pred pár rokmi prešiel všetky svoje holuby a zistil som, že moji najlepší pretekári skutočne pochádzali z holubov, na ktoré očná teória platila. V tom čase to boli línie KVDB, Janssen a Fabry. Dnes si túto teóriu overujem na klinkhammeroch, ale už sa ukazuje že bude platiť aj pri nich. Do chovu sa preto snažím vyberať holuby, ktoré tejto teórii zodpovedajú .
Peter Grék